Aký bol počet obyvateľov Európy (a Uhorska) na začiatku 14. storočia?

Spread the love

13. storočie bolo obdobie obrovského ekonomického, sociálneho, ale aj populačného rozmachu nielen v Uhorsku, ale v celej Európe. Bolo to pokojné a mierumilovné obdobie ktoré sa nachádzalo medzi dvoma strašnými katastrofami: veľkou mongolskou inváziou konca 12. storočia a veľkým morom 14. storočia.

Mestá po celom kontinente populačne rástli. Obyvateľstvo sa učilo vyrábať vlastné produkty a obchodovať s nimi z čoho sa hromadilo bohatstvo. Ľudia sa z preplnených oblastí neraz sťahovali do častí krajiny, kde dosiaľ nikto nežil. Tu vyrubovali lesy, kultivovali pôdu a zakladali nové osady z ktorých sa stávali časom nové dediny a mestá.

Medzi rokmi 1000 a 1300 sa počet obyvateľov zdvojnásobil. V Európe žilo celkovo okolo 80 miliónov ľudí a – čo je zaujímavé – takto vysoký počet obyvateľstva bol na starom kontinente znovu dosiahnutý až v 16. storočí a v niektorých jeho častiach až v storočí osemnástom. Úpadok obyvateľstva v 14. storočí spôsobil už spomenutý čierny mor, ktorý zabil tretinu celkovej populácie Európy.

V tomto období sa tiež zvýšil vek dožitia a to z 25 na 35 rokov. ALE tieto čísla sú extrémne skreslené: sú do nich totiž započítané aj nemluvňatá a v stredoveku umierala niekde aj viac ako polovica všetkých novorodencov. Pre porovnanie, dnes je to menej ako 1 percento. Ľudia sa teda dožívali úplne bežne staroby.

Na začiatok treba povedať, že všetky nižšie uvedené čísla sú orientačné (+/-) pretože v stredoveku tak akosi neexistovalo plošné sčítavanie obyvateľstva. Avšak z rôznych súkromných zápiskov a hlavne rôznych ekonomických štatistík potrebných pre chod štátu (dane…) vieme celkom pekne odvodiť, koľko asi ľudí žilo v tom ktorom kraji, regióne, krajine.

Najľudnatejším a najbohatším štátom Európy 13. storočia bolo Francúzsko. Bola to v tom čase superveľmoc, akej sa nemohol rovnať žiaden iný štát. Krajina mala asi 16 miliónov obyvateľov. Parížania sa behom sto rokov rozrástli z 50 tisíc na 200 tisíc a prudko hore populačne šli aj ďalšie mestá ako Toulouse a Tours kde žilo po 50 tisíc ľudí.

Nemecko a Taliansko mali po 10 miliónoch obyvateľov, Španielsko s Portugalskom dokopy necelých sedem, zo severských krajín nedosiahla ani jedna počtu jeden milión.

Veľmi prekvapivé sú čísla z Anglicka (spolu s Walesom). Väčšina štatistík uvádza počet 3,5 milióna. Stephen Broadberry a spol. z Warwickej univerzity (resp. Kráľovskej belfástskej unv.) uvádzajú číslo 3,7 milióna. A tento malý ani nie štvormiliónový národ sa za pár desaťročí, počas Storočnej vojny, zahryzol do veľkého Francúzska s nevídanou vervou, ktorá Francúzov veru poriadne potrápila.

A teraz Uhorsko. Podľa jednej štatistiky (uvedenej v Historical World Atlas, Budapešť 2005) žilo v Uhorsku okolo roku 1380 asi 2 milióny obyvateľov. Samozrejme, natíska sa tu otázka národnosti, koľkí boli Slovania/Slováci, Maďari, Rumuni atp., ale tu sa treba pristaviť: v týchto skorších dobách sa ľudia nedelili podľa národností. Každá dedina si rozprávala aj tak svojim vlastným nárečím (vzájomne si rozumeli neraz len veľmi ťažko) a jazyková bariéra medzi Maďarmi a Slovákmi sa nebrala ako veľká prekážka. Učenci a úradníci sa vedeli dorozumieť latinsky. Ľudia sa delili podľa stavov – či bol niekto poddaný, alebo šľachtic. To bolo dôležité.

Zaujímavé je, že v niektorých súčasných prácach hovoriacich o stredovekom obyvateľstve Európy nebýva uvedené ani Uhorsko (tobôž dnešné Slovensko), ale Rakúsko a v zátvorke býva uvedené že sa do tohto termínu započítavajú aj Kráľovstvá české, uhorské atp. Tak napr. Paolo Malanima z Národného výskumného združenia uvádza, že v Rakúsko-Uhorsku (keď-to-tak-nazveme) žilo v roku 1300 asi 10 miliónov obyvateľov. Historicko-geograficky je termín Rakúsko-Uhorsko pre stredovek pekná hovadina, ale čo už.

Najlepšia je aj tak táto mapka (aj keď zachytáva až 15. storočie…). Uhorské kráľovstvo malo v roku 1444 podľa nej 3,4 milióna obyvateľov. Nás veľký mor nezasiahol takže počet obyvateľstva tu spontánne rástol: