Človek je v nebezpečenství, neb nad peklem visí,
jak od hríchu neprestane, vpadne doň kdysi
Pameť bude míti v pekle pokutu žalosti
Bude sobe privádzeti často na památku,
že do večnej psoty prišla pre zlú rozkoš krátkú
Což bude cheť vúla v pekle? jiste nic dobrého,
chtela bych všech svatých zabiť, i Boha samého.
Chctela bych k zatracení privésť z nenávisti,
prečo? preto, že upadne do zúfanlivosti
V pekle pokuta rozumu bude veliké zahanbení
Pozná, že snadnejšá byla cesta peknej cnosti,
nežli tá, kterú vyvolil, cesta nepravosti
Závisť zatracených bude večne sužovati
Telo, duša v tisíc mukách má naveky býti,
ach, dluhá smrť, která nikdy nedá zahubiti.
Tak jest, kterí proti Bohu s hríchem povstávajú,
ohne i červa večného sobe dostávajú
Boha nikdy nevideti jest nejvetšá pokuta v pekle.
Tá je pokuta škody
Ďábel zatraceného človeka v pekle tým víc trápí,
když vidí, že je na obraz Boží stvorený
Čokoliv kdo težkého trpí v temto živote,
v podobenství ohne večného neí málo, ale nic
+++
Hugolín Gavlovič (1712-1787): naturalizovaný slovenský mních františkánskeho rádu najlepšie známy pre svoju Valašskú školu. Napísal však ešte iné dielo, ktoré je azda porovnateľné so samotným veľkým Dantem: Škola kresťanská. V ňom odkrýva pravdy o Božom súde, pekle, nebi a očistci. Vyššie uvedené state sú také, ktoré mňa zvlášť oslovili a ktoré som si preto zo Školy kresťanskej pozapisoval.
Veľdielo slovenskej literatúry Škola kresťanská si môžete celé stiahnuť a prečítať na tomto odkaze: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/340/Gavlovic_Skola-krestanska-s-versami-zvazana/3
Dielo v roku 2012 vydal knižne aj Ústav slovenskej literatúry SAV. Kniha má viac ako 750 strán.