Film „Silence“ („Mlčanie“) od renomovaného režiséra Martina Scorseseho, nakrútený podľa románu Shusaku Enda, rozpráva príbeh dvoch jezuitských kňazov, ktorí sa v 17. storočí vydávajú do Japonska, aby tam vypátrali otca Ferreiru, ktorý mal po krutom mučení zaprieť svoju vieru.
Všetky tieto udalosti sa pritom naozaj stali. Christovao Ferreira sa narodil asi v roku 1580 v portugalskej dedinke Torres Vedras, ktorá patrila pod Lisabonskú arcidiecézu. O jeho mladosti sa nevie takmer nič. Nevie sa presne ani len povolanie rodičov, aj keď šlo pravdepodobne o roľníkov. Zachovali sa aspoň ich mená: Domingos a Maria Ferreirovci.
Christovao vstúpil do Spoločnosti Ježišovej v roku 1596 v meste Coimbra. V tom čase mal 16 rokov. V noviciáte strávil dva roky a 25. decembra 1598 slávnostne zložil sľuby. Potom nastúpil na univerzitné štúdiá, taktiež v Coimbre, a o ďalšie dva roky nato sa už plavil do Ázie. Po strastiplnej ceste pristál v oblasti Macao v dnešnej Číne, ktorá patrila pod portugalskú správu a kde mali jezuiti svoju hlavnú ázijskú základňu. Mladý Ferreira tam pokračoval vo svojich štúdiách teológie. V roku 1608 sa z neho konečne stal kňaz a rok nato sa už plavil na svoju osudovú cestu do Japonska, z ktorej sa nemal nikdy vrátiť. Pristál v Nagasaki a bol poslaný do seminára v meste Arima, kde sa rýchlo priučil jazyku a miestnym zvyklostiam. Jeho predstavený otec Francisco Pires píše: „Otec Christovao Ferreira je v Arime druhým rokom a všetci sa veľmi tešíme z jeho nesmierneho talentu.“ Začiatkom roka 1612 sa začínajú prvé problémy s japonskou vládou a miestne úrady zatvárajú arimský seminár. Študenti boli narýchlo evakuovaní do Nagasaki. Sám Ferreira sa však ocitol v Kjóte, vtedajšom hlavnom meste krajiny, kde zastával istú administratívnu úlohu.
V ilegalite
Situácia ostala istý čas na hrane, avšak v roku 1614 prišiel prielom: vládny edikt zakazujúci kresťanské náboženstvo pod trestom smrti. Všetci kresťanskí misionári museli Japonsko urýchlene opustiť, no nemálo sa rozhodlo ostať a prejsť do ilegality. Toto bol aj prípad otca Ferreiru.
V tom čase bolo v krajine vychádzajúceho slnka asi pol milióna kresťanov; bolo to najväčšie množstvo veriacich v Krista na počet obyvateľov v celých dejinách Japonska. Vtedajšiemu portugalskému ambasádorovi zdôvodnil šógun tieto kroky tak, že takto chráni svoju krajinu pred jej „uchmatnutím“ jezuitmi. Boli to najmä protestantskí holandskí kupci, ktorí ho pred „zhubnými následkami“ Spoločnosti Ježišovej varovali, ako aj akýsi Fabián, padlý jezuita, ktorý proti svojmu bývalému rádu písal nepravdivé a ohováračské pamflety.
Ferreira dostal ilegálnu správcovskú úlohu v provincii Kami…
Pokračovanie článku tu.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
