Úvodné slová z epickej básne slovenského romantického básnika Sama Chalúpku, „Mor Ho!“ (1864), sú známe azda každému:
„Zleteli orly z Tatry, tiahnu na podolia,
ponad vysoké hory, ponad rovné polia;
preleteli cez Dunaj, cez tú šíru vodu,
sadli tam za pomedzím slovenského rodu.“
Ak mám povedať za seba, v tejto dlhej epickej básni je stať, ktorá mňa osobne zaujala ďaleko viac a zamiloval som si ju natoľko, že som sa ju už pred dávnymi rokmi naučil spamäti. Od tej doby občas zabávam rôznych hostí jej prednesom. Tu je:
„Neraz krásnu vlasť našu napadol vrah divý,
na púšť obrátili sa bujné naše nivy;
mestá ľahli popolom: a ľud náš úbohý,
bitý biedami, cudzím sa dostal pod nohy.
Bláhal už víťaz pyšný, že si bude pásti,
vôľu svoju naveky po slovänskej vlasti,
a žiť z našich mozoľov: lež bláhal darmo!
Dal nám Boh zas dobrý deň, zlomili sme jarmo.
A tí, krutým železom čo nad nami vládli,
kdeže sú? – My stojíme, ale oni padli.“
Celú báseň možno nájsť aj na Zlatom fonde SME: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/83/Chalupka_Mor-ho/1
Kniha "Svätci a hriešnici" 
