Panna Mária Pedrovi, 31. mája 2001
Drahé deti, nemajte strach z diablových útokov! Modlite sa. Vaše víťazstvo je v moci modlitby. Diabol chce zničiť Moje plány falošnými znameniami a falošnými zjaveniami, ale neuspeje, pretože moc Pánova je obrovská. Diabol bude pokúšať, ale nič nezmôže proti Božím projektom. Nebuďte ustráchaní, ani ustarostení, pretože ktokoľvek je s Bohom, nikdy nebude porazený. Toto je správa, ktorú vám ja dnes dávam v mene Najsvätejšej Trojice. Ďakujem, že ste mi dovolili si vás opäť pozbierať. Žehnám vás v mene Otca, i Syna, i Ducha svätého.
Amen.
+++
Viac-menej som veril Garabandalu, až kým som si nezohnal knihu a neprečítal som si o celej udalosti. Teraz si nemyslím, že to bola marianská udalosť, ale čisto démonská. Niektoré „zaujímavosti“ z Garabandalu:
– malá Mari-Loli sa bála miestnej občianskej gardy (polície). Pred zjaveniami totiž ukradla kladivo, predala ho a za peniaze si kúpila čokoládu. Tesne pred údajným „zjavením“ potom trhala jablká z cudzieho stromu
– vizionárky bývali počas „zjavení“ v takom stave tranzu, že s nimi nedokázali pohnúť ani silní chlapi
– niekoľkokrát sa do takéhoto tranzu dostali za hlbokej noci; Mari-Loli šla takto ráno o 3. na cintorín, lebo jej tak kázala „Pani“
– dievčatá (mimo Conchity) v jednej chvíli v extázi pobehovali po vysokom balkóne a pýtali sa ľudí pod nimi, či majú skočiť dole. Pre miestneho biskupa to bola posledná kvapka – „zjavenia“ odmietol označiť za skutočné zjavenia Panny Márie
– dievčatá sa s „Paňou“ rozprávali aj o móde, dedinských drboch, či novom Conchitinom účese
– počas „noci výkrikov“ vykrikovali deti v diaľke ako posadnuté, čo zdesilo celú dedinu
– „zjavenia“ boli neohlásené a tak časté, že ich už nikto ani nepočítal. Deti v tranze chodili pospiatky, dokonca chodili po kolenách pospiatky a to v noci, v daždi, v blate – najviac trpeli ich rodičia a blízki
atď, atď.
M.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
