Z denníka sestry Natálie
Jednej noci ma Ježiš požiadal modliť sa za duše v očistci. Bolo 4:30 ráno a ja som práve chcela dokončiť písanie svojho denníka, keď mi Ježiš povedal:
„Dcéra Moja, aj keď uznávam tvoju únavu, chcem ťa požiadať, aby si nešla spať pokým nezapíšeš stav duší trpiaich v očistci. Chcem, aby sa moji bratia-kňazi zjednotili v modlitbovej križiackej výprave pre duše trpiace v očistci. Chcem teraz zmierniť (trápenia) tých, ktorí v modlitbe počas života neustále žiadali Mňa a Moju Matku, aby sme nad nimi mali milosť v okamihu ich smrti a keď boli na mieste utrpenia.“
Ježiš ma potom vzal na miesto tak rozľahlé, že som nemohla dovidieť na jeho koniec. Aj keď to miesto bolo temné, duše v ňom sa zdali byť pokojné. Bolo tam nespočetné množstvo duší: mali na sebe čierne odevy a boli blízko jedna druhej. Zdalo sa, že sa ani jedna nehýbe, boli tiché a veľmi smutné. Vidiac ich takto, takmer mi to zlomilo srdce. Vedela som, že týmto dušičkám sa nedostalo žiadnej pomoci zo Zeme, žiadnej modlitby, ani obety. Vedeli, že hodina ich oslobodenia ešte nenastala, ale dúfali, že to už dlho nepotrvá.
Po tejto skúsenosti ma Ježiš vzal na iné, podobné miesto. Tam sa duše triasli v ich čiernych habitoch. Ale keď ma zbadali prichádzať s Ježišom, všetky sa začali chvieť. Mala som v rukách svoj ruženec a modlila sa za ne. Keď uvideli ruženec, začali volať: „Modli sa za mňa, sestrička, modli sa za mňa!“ snažiac sa prekričať jedna druhú , umlčiavali moje modlitby ako roj včiel. Aj keď všetky kričali naraz, dokázala som rozpoznať jednotlivé hlasy. Spoznala som z nich mnohých: ľudí, ktorých som poznala, kým žili na Zemi. Videla som tiež niektoré mníšky z nášho rádu. Vydesila som sa, keď sa ku mne obrátila matka predstavená a pokorne ma požiadala o modlitbu za ňu.
Po tomto, istá mníška, mne dobre známa, so svojimi rukami zopätými a dotýkajúcimi sa môjho ruženca, prosila: „Za mňa, za mňa…“ keď ju v tom oblial podivný pot. Neviem, či to bolo z jej duše, alebo tela.
Neskôr ma Ježiš vzal na tretie miesto, kde bolo nekonečné množstvo mníšok, stojacich a bez pohybu, a všetky sa silno potili. Otočili sa ku mne a prosili ma o modlitbu ruženca za ne. Na tomto mieste bolo svetlo. Pomyslela som si: „Prečo chcú, aby som sa za ne modlila ruženec?“ Potom mi Ježiš ukázal ruženec , kde namiesto guľôčiek boli kvetiny a na každej kvetine som videla žiariť kvapku Ježišovej Krvi.
Keď sme sa modlili ruženec, kvapky Ježišovej Krvi padali na osobu, za ktorú bol obetovaný. Duše v očistci neustále prosili o spásonosnú Krv Ježišovu.
+++
Sestra Mária Natália od sestier sv. Márie Magdalény sa narodila v roku 1901 v dedinke neďaleko Bratislavy nemeckým rodičom. V mladom veku vstúpila do kláštora v Bratislave, neskôr sa ocitla v kláštore v Budapešti.
Bolo to práve v Maďarsku, kde začal obdržiavať nadprirodzené správy. Správy boli v maďarskom jazyku a mnohé z nich sa týkali katolíckeho kléru v krajine, ako i osudu Maďarska. Väčšina správ je datovaná do rokov 1939-1943.
Jej správy neboli ani jej predstavenými ani Cirkvou nikdy spochybnené a v roku 1943 dokonca napísala pápežovi Piovi XII., aby nejazdil do svojho letného sídla, Castelgandolfo, lebo bude bombardované – čo sa aj skutočne udialo.
Tu uvedené správy sú z knihy „Víťazná Kráľovná sveta“ (Maď., 1987), ktorá v roku 1999 obdržala imprimatúru od gen. vikára Jesúsa Garibaya z Guadalajara (Mexiko).
Jej správy ma zaujali predovšetkým z jedného dôvodu – opäť doplňajú Marie-Julie i Pedra Régisa a nijako nevybočujú z toho, čo oni povedali (na rozdiel od mnohých iných údajných správ, ktoré sa dnes všade roja). M.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
