Žijeme v dobe, kedy sa rozpadáva každé druhé manželstvo a rozvedení ľudia sa väčšinou znova civilne oženia/vydajú. Tým sa však už ale dopúšťajú ťažkého (smrteľného) hriechu nevery voči pred Bohom právoplatnému manželovi/manželke. Ak by v takomto stave zomreli, do Neba by sa nedostali. Avšak Boh chce spásu všetkých svojich detí a teda aj znovuzosobášeným ľuďom svieti isté svetielko nádeje, ktoré im za istých okolností dovoľuje žiť život zmierený s Bohom.
Cirkev dlhodobo rieši problém, čo s ľuďmi, ktorí sa pred dávnymi rokmi rozviedli, potom si našli nového partnera a majú nové rodiny. Teraz si však chcú z nejakého dôvodu „dať veci do poriadku,“ ako sa hovorí. Mala by im cirkev odporučiť, aby opustili aj tieto rodiny? Možno majú malé deti. Má ich cirkev nútiť opustiť tieto malé deti?
Cirkev preto prišla s riešením, ktoré by sme mohli nazvať „žiť ako brat a sestra.“ Inak povedané – takýto ľudia môžu žiť v jednom dome, v jednej domácnosti. Nesmú však žiť sexuálne (lebo to je, samozrejme, považované za hriech) a nemali by teda ani spávať v jednej posteli (a izbe). Ak sa teda rozvedení a zosobášení zaviažu k takémuto životu a aj žijú podľa toho, nedopúšťajú sa hriechu. Môžu teda pristupovať k sv. prijímaniu a viesť klasický náboženský život bez toho, aby tieto svoje rodiny (a malé deti) opustili.
Slovami Jezuitu Ladislava Csontosa:
Prečo vlastne rozvedený a znovuzosobášení nemôžu pristupovať k Eucharistii?: Dôvod je dosť jednoduchý. Po civilnom rozvode je ich sviatostné manželstvo naďalej platné, a teda keď žijú intímnym životom v civilnom manželstve s iným partnerom, ťažko sa previňujú proti sviatostnému manželstvu. Všetky sviatosti môžu prijať v nebezpečenstve smrti. Iný prípad možnosti pristupovať k sviatostiam je, keď sa trvalo zrieknu intímneho života (budú žiť ako brat a sestra) a požiadajú svojho diecézneho biskupa o dovolenie pristupovať k sviatostiam. Tretia možnosť je, keď zanikne ich sviatostné manželstvo či už smrťou manželského partnera alebo rozhodnutím príslušného diecézneho cirkevného súdu o jeho nulite. Vtedy môže katolík uzatvoriť sviatostné manželstvo za obvyklých podmienok.
Slovami kardinála Jorgeho A. Medina Estéveza (emeritného prefekta Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí)
Sú prípady, kedy takí, ktorí sa ocitnú v tejto bolestivej situácii (rozvedení a znovuzosobášení) môžu, s milosťou Božou, žiť súrodenecky v nemanželskom zväzku, dokonca pod spoločnou strechou. Za takýchto okolností môžu prijať Sviatosť zmierenia a následne aj Sviatosť sv. prijímania.
https://www.ewtn.com/catholicism/library/holy-communion-for-divorced-and-remarried-3054
Toto pravidlo „žiť ako brat a sestra“ sa po dohode s kňazom a po splnení ďalších podmienok (nesmú spôsobovať „pohoršenie“) môže vzťahovať aj na tak-zvané kohabitujúce páry, ale najlepším spôsobom pre takýchto ľudí by bol, samozrejme, čo najrýchlejší sobáš.
Človek v každej situácii sa teda môže uzmieriť s Bohom, aj keď to môže vyžadovať vskutku veľké sebazaprenie. Na druhú stranu, ako sa hovorí, jednu sekundu po smrti je už príliš neskoro…
Kniha "Svätci a hriešnici" 
