Z denníčka Marie-Julie, 23. decembra 1881
„Náhle povstane divoký dôsledok znesväcovania z Centra (Paríža) všetkých ziel … Náhle z Centra bude počuť hlasy, kriky a nenávistné piesne, zmätočné náreky a úbohí ľudia nebudú mať čas ujsť. Ulice budú uzavreté, cesty zablokované, bolestivý masaker uprostred katastrofy. Skutoční apoštoli, známi svojou energiou a odvahou – bude to jeden z nich, na kom sa budú chcieť sami pomstiť s hnevom a nenávisťou…
Dva dni, búrka nebies na zemi, údery búrky príde pred ich časom (v zime). Ich blýskanie bude na pôde kráľovstva počas dvoch dní, kedy povstane hrozná búrka. Nebude viac oddychu pre stred Centra, nič sa nebude dať robiť počas týchto dvoch dní.
Niekoľkým zotnú hlavy smrteľnými nástrojmi (gilotína?) a spôsobia, že kresťania budú umierať pod guľkami. Počas dvoch dní a dvoch nocí, nebude oddychu, ani spánku. Ľudia budú trpieť.“
Vyššie uvedené slová mi pripomínajú jeden zahraničný román o ktorom som počul, no nikdy nečítal (a už sa mi ho nedarí nájsť). Autor knihy upozornil, že jeho román nie je len fikciou, ale „varovaním“. Príbeh je o tom, ako sa istej noci po tajnom príkaze zobrali všetci moslimovia žijúci v mestách na západe a mačetami a nožmi začali vraždiť biele obyvateľstvo, aby tak mesto „získali“. Odkazuje vyššie zmienené proroctvo podobnú „noc dlhých nožov?“
Kniha "Svätci a hriešnici" 
