Z denníčka Marie-Julie, 19. apríla 1875
Marie-Julie je prenesená suchú a zdevastovanú púšť uprostred zmätočnej temnoty. Pred ňou je hrobka – je to Francúzsko. Odporný zápach z nej vanie, vďaka čomu sa k nej nikto nedokáže priblížiť.
Náhle sa zjavuje jasné svetlo a Ježiš Kristus zostupuje, otvára hrobku, nakláňa sa nad mŕtvolu a berie ju do svojho náručia, nežne ako svätý Jozef nosieval malého Ježiška. Francúzska krajina sa prebúdza a Spasiteľ k nej láskavo prehovára jazykom aromatickým nebeským – chválospevom chválospevov. Sľubuje jej požehnania v blízkej budúcnosti, slávu a triumf, ktoré prekonajú všetky (jej) predošlé víťazstvá, pretože nariekala nad svojimi vinami za ktoré činila tiež pokánie a láskyplne sa vrhla do Najsvätejšieho Srdca. Potom ju Ježiš znova objíme a mizne.
+++
Marie-Julie Jahenny (1850-1941) bola katolícka mystička a stigmatička, ktorá síce nie je u nás veľmi známa, no v zahraničí a zvlášť v rodnom Francúzsku sú jej proroctvá pomerne známe. Zjavovala sa jej Panna Márie a bolo jej tiež povedané, že pre spásu duší bude musieť veľmi trpieť. Jedným z jej najhorších utrpení boli práve stigmata.
Autorka E. A. Bucchanieriová, z ktorého knihy je aj nasledovný odstavec, dodáva: „biskup Nantés, monsignor Fournier, prehlásil, že všetko, čo sa Marie-Julie stalo, je nadprirodzeného a božského pôvodu.“ (We Are Warned: The Prophecies of Marie-Julie Jahenny, str. 10)
Kniha "Svätci a hriešnici" 
