Vzhľadom na to, že som mal voči biskupom (doma aj vo svete) verejne námietky – ktoré som považoval za opodstatnené – je teraz na čase pre mňa uznať aj ich zásluhy.
Chcem sa týmto poďakovať pánom biskupom za to, že nepodľahli tlaku vlády SR a dokázali svoje kostoly ponechať otvorené. Pre veriacich ľudí je to priorita najvyššieho významu.
Chcem tiež upozorniť pánov biskupov, že hoci je rok 2020 pre Cirkev najväčšou zaťažkávacou skúškou od pádu totality – a je zaiste ťažké reagovať na náhly a nečakaný vývoj situácií – mnohé nasvedčuje tomu, že ďalšie roky sa situácia Jednej svätej apoštolskej a katolíckej cirkvi bude zhoršovať ešte viac.
Cirkev sa nachádza v obkľúčení nepriateľov – socialistov, slobodomurárov a modernistov – a tieto dobre organizované nepriateľské skupiny zacítili jej slabosť. Je preto nanajvýš nutné pripraviť sa na túto sériu ťažkých skúšok duševne aj duchovne; hlavne však modlitbou sv. ruženca ako aj organizovaním rôznych ďalších verejných modlitebných akcií predovšetkým k Preblahoslavenej Panne Márii.
Aká môže byť raz situácia u nás pekne odzrkadľuje Španielsko, kde je vláda pod vedením socialistu Pedra Sanchéza až militantne protikatolícka pričom obyvateľstvo stojí väčšinovo na jej strane…
Rovnako tak by som chcel biskupov požiadať, aby znova zvážili ono „opatrenie“ – podávanie sv. prijímania do rúk. Ako už ukázala nejedna štúdia (napr. tu: https://www.christianitas.sk/lekari-sv-prijimanie-na-jazyk-bezpecnejsie-nez-na-ruku/) podávanie do rúk nie je vôbec bezpečnejším spôsobom rozdávania sv. prijímania. Čo je však podstatnejšie: ak je Eucharistia – telo, duša a božstvo Ježiša Krista –to najcennejšie, čo máme (a aj je), nemôžeme sa predsa k nej chovať ako k nejakej bežnej veci. K Eucharistii musia mať veriaci posvätnú úctu a jej prijímaním do rúk – akoby si brali dáke cukríky za dobré chovanie – sa táto posvätná úcta stráca. Nehovoriac o znesväcovaní odpadávajúcich čiastočiek z ktorej každá jedna, i tá najmenšia, je po premenení telo duša a božstvo Ježišovo…
M.G.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
