Myslím, že v dnešnej dobe už naša spoločnosť nevníma svoje vlastné uhorské a habsburské dejiny tak negatívne, ako tomu bývalo v minulosti. V podstate sa prijal akýsi konsenzus, že Uhorsko bolo domovinou Slovákov, v ktorej tisíc rokov existovali, aj keď nedokázala plne nahradiť „legendárnu“ Veľkú Moravu, v ktorej sme si boli „sami sebe pánmi“. Veľkú škvrnu na našom ponímaní Uhorska zanechala násilná maďarizácia, tá však trvala len posledných 50 až 70 rokov jeho existencie.
Uhorské kráľovstvo a neskoršia Habsburská monarchia, ktorej sme boli súčasťou, sú u nás však stále nedocenené. Negatíva sa vyzdvihujú a pozitíva sa zamlčiavajú. Uhorsko pritom nebolo akýmsi cudzím štátnym útvarom, v ktorom sme sa nešťastnou zhodou okolností tragicky ocitli, naopak – Uhorské kráľovstvo bolo štátom, ktorý naši dávni predkovia spoluzakladali, a ktorý nás v srdci Európy zachoval ako svojbytný národ až do dnešných dní…
Celý článok “Uhorské kráľovstvo bolo naším domovom, ktorý sme pomáhali zakladať, a ktorý nás ako národ zachoval“ si môžete prečítať na stránke Christianitas.sk