Sv. Hermenegild
Z denníčka Marie-Julie, 2. decembra 1878
Som svätý Hermenegild, trpel som mučeníctvo za Boha a Jeho svätú vec. Narodil som sa do vznešenej rodiny. Tresty a kríže boli vtedy všade, ako v domoch bohatých, tak v domoch chudobných. Snažili sa otriasť mojou vierou a odvahou tým, že sa mi vyhrážali mučením a smrťou. Postavil som sa a svojim mučiteľom povedal: „Ja som kresťan a vojak Ježiša Krista. Môj život je vo vašej moci, avšak moja duša nikdy nezaprie moju vieru a môjho Boha!“ Bolo rozhodnuté vyhlásiť moju smrť a ja som počul uznesenie. Zostal som pokojný, moja viera a moja odvaha ma inšpirovali a posilňovali. Bol som pripútaný a vláčený po dlažbe a doráňaný údermi a nástrojmi mučenia.
Potom sa ma spýtali: „rozhodol si sa poslúchnuť a zachrániť si život? Si z dobrej rodiny, dúfame, že si zachováš svoje tituly. Ihneď som roztvoril svoju tuniku, vzal som kríž, ktorý som mal od svojho detstva, a povedala som im: „toto je môj titul! Moja Sláva! Tu je moje dobro!“ Tieto tri slová veľmi urazili môjho tyrana a ten nariadil, aby mi sťali hlavu. Vyšplhal som ku klate a vo svojom srdci som spieval o odchode z tohto života a vstupe do slávy. Do citlivých častí svojho tela som dostal niekoľko zásahov, ktoré boli veľmi hrozné. Nič mnou však nehlo, zachoval som a zomrel som ako kresťan, dieťa Božie a Jeho Cirkvi. Bol som sťatý, v záplave výsmechov a urážaní svätých vecí.
Ale žiaden z týchto výsmechov mi nemohol dať myšlienku rozptýlenia. Nechali padnúť nástroj smrti a moja hlava bola oddelená od môjho tela. Nikdy nebola radosť a šťastie takými sladkými. Nikdy v mojej duši nezavládol taký pokoj… Moje telo bolo vystavené na verejnom mieste a tam zostalo po štyri týždne, keď tadiaľ prechádzal neznámy a zhnusený cestujúci. Ó, sladká prozreteľnosť! Vzal moje telo, zabalil ho do svojich vecí a pochoval ho pod kameň, ktorý bol na tomto mieste. Tu je to, kde Pán zjavil Svoju slávu viac ako len raz. Neskôr, keď tento čas zmätku ustal, moje telo bolo vzaté rukami kresťanov a uložené do vysväteného hrobu na mieste, kde pochovávali všetkých kresťanov. Pán odmenil moje mučeníctvo zázrakmi a znameniami poukazujúcimi na moju odvahu a vieru.
Teraz niekoľko slov v mene Pána. Drahí bratia a sestry, ktorí na Zemi stále žijete, zachovajte si odvahu, radšej zomrite akoby ste zapredali svoju dušu, ktorá je Nebeským Chrámom. Och! Taký, ktorý získava božskú silu v kresťanskej viere! Och, taký, ktorý ťaží božské odmeny a bohatstvá z utrpenia v tomto živote! To je korunovaná sláva jeho života!… Utrpenie je fontánou, ktorá nás obmýva a očisťuje, a rozvýja nesmrteľné semeno, ktoré smrť nemôže zničiť. Toto nesmrteľné semeno, ktoré smrť nedosiahne, je svätosť produkovaná utrpením. Všetci vy, drahí bratia a sestry, vy všetci ste väzňami Kalvárie, väzňami slova Máriinho, väzňami úrodnej rosy Svätých rán Spasiteľových. Vaše väzenie nie je postavené na kamení zemskom. Je postavené na perlách zmiešaných s diamantmi. Toto sú múry vašej väznice. Je uzavretá a pokrytá Najvyššou a Nebeskou Vôľou Božou. Je vybavená utrpením, ťažkosťami, prenasledovaním a obeťami…
Vaše väzenie je dláždené myšlienkami, slovami Nášho Božského Pána. Je vybavené arómou Máriinho Srdca a ohňa, ktorý vás zohrieva pričinením nie dreva pozemského; je to láska Ježišova, čo je vstupnou halou vášho väzenia, je to láska kríža, čo je drevom plameňa, je to láska Srdca Máriinho, ktorá balzamuje toto útočisko po Ježišovi… Je to pod krížom, kde vás Boh neustále povoláva, kde všetky duše získavajú prípravu na nesmrteľnú korunu. Je to pod krížom, kde je koruna daná. Opúšťam vás; odvahu!
Sv. Hermenegild bol vizigótsky princ, ktorého otec dosadil za kráľa mesta Sevilla v 6. storočí. Potom, čo prešiel z arijánskej na katolícku vieru, bol na rozkaz svojho otca zbavený svojho postavenia, uväznený a po odmietnutí arijánstva mučený a sťatý. Po jeho svätom príklade sa stal katolíkom aj jeho brat a na smrteľnej posteli aj jeho otec. Jeho odvážna smrť nakoniec obrátila na katolicizmus celé vizigótske kráľovstvo na Pyrenejskom polostrove. M.
+++
Marie-Julie Jahenny (1850-1941) bola katolícka mystička a stigmatička, ktorá síce nie je u nás veľmi známa, no v zahraničí a zvlášť v rodnom Francúzsku sú jej proroctvá pomerne známe. Zjavovala sa jej Panna Márie a bolo jej tiež povedané, že pre spásu duší bude musieť veľmi trpieť. Jedným z jej najhorších utrpení boli práve stigmata.
Autor E. A. Bucchanieri, z ktorého knihy je aj nasledovný odstavec, dodáva: „biskup Nantés, monsignor Fournier, prehlásil, že všetko, čo sa Marie-Julie stalo, je nadprirodzeného a božského pôvodu.“ (We Are Warned: The Prophecies of Marie-Julie Jahenny, str. 10)
Kniha "Svätci a hriešnici" 
