Ako človek, ktorý sa zaujíma o históriu, rozoberá ju z všetkých uhlov a doslova žije v nej, vnímam – z kresťanského pohľadu – istý aspekt dejín zvlášť osobne a dalo by sa povedať tragicky.
Koľko veľkých osobností a nasledovania-hodných ľudí žilo pred Kristom! Octavianus Augustus, prvý z cisárov Rímskej ríše, filozof Platón; či azda Hektór – slávna, no tragická postava obrancu Tróje, ktorý neváhal za záchranu svojho mesta obetovať všetko – aj svoj život. Koľko potencionálnych svätcov sme stratili! Koľko detí, ktoré nikdy vážnejšie nezhrešili, sa nikdy nemohli radovať v Nebi s Pannou Máriou a Ježišom!
Nikto z týchto ľudí nemal ani teoretickú šancu, že niekedy uzrie Nebo.
Veríme, že ich posmrtné muky sú menšie, ako je to u zločincov, či zatratených kresťanov (a koľko ich je – väčšina!), ale nikdy nemohli a ani nedosiahli Nebeského kráľovstva. Títo ľudia sú na veky stratení. Nie som sám, kto takto uvažuje, koho trápi osud toľkých generácii ľudského rodu. Z dejín poznáme príbeh pápeža sv. Gregora Veľkého, ktorý tak veľmi nariekal nad dušou skvelého cisára Trajána, až mu Boh sľúbil, že Trajánove muky v pekle zmenší.
Gregor sa však týmto činom dopustil hriechu – nie je ľuďom dovolené prosiť za zatratencov – a tak mu dal Boh na výber: buď bude dva dni trpieť v očistci, alebo do konca života bude mať rôzne nepríjemné choroby a otravné bolesti. Svätý Gregor Veľký si vybral druhú možnosť…
Adamov a Evin pád bol totálnym satanovým triumfom. Satan, diabol, ten starý luhár a vrah získal VŠETKÝCH. VŠETKÝCH ĽUDÍ DO JEDNÉHO. Ešte aj starozákonní svätci, ako kráľ Dávid, či proroci Samuel, Izaiáš, Jeremiáš skončili v pekle – až kým ich odtiaľ Ježiš Kristus v deň svojho umučenia nevyslobodil.
Ježišov triumf – Jeho smrť a zmŕtvychvstanie – je preto v prvom rade náš triumf. Dostali sme možnosť, akú staré národy nikdy nemali – môžeme sa vyhnúť peklu. Môžeme získať miesto v Nebeskom kráľovstve po boku Boha, Jeho Matky, anjelov a svätcov.
Preto Satan tak brutálne zúril – až po Kristovom zmŕtvychvstaní mu došlo, čo sa vlastne stalo. Od onoho momentu už musí za každú jednu dušu tvrdo bojovať.
Buďme ale úprimní – Satan je dnes celosvetovo úspešný z 97 – 99 percent
Koľko percent ľudskej populácie je katolíckych? Niekde som zachytil, že 15% (to samo robí 85% mimo). EXTRA ECCLESIA NULA SALUS – „Mimo Katolíckej cirkvi niet spásy“ – sv. Tomáš Akvinský.
Koľko z tých 15 percent katolíkov sveta je ešte vôbec katolíkov? Na Slovensku je (bolo) asi 65 percent obyvateľov katolíkov – koľkí z nich sa za nich považujú aj po dosiahnutí dospelého veku; do staroby a smrti?
Koľko katolíkov navštevuje kostol aspoň raz do týždňa a chodí na spovede aspoň raz do roka?
A KONEČNE: koľko katolíkov žije v stave „posväcujúcej milosti?“
Satanovi sa dnes darí získavať 97%+ duší a zatratení pokrstení kresťania sú v ďaleko hlbších jamách ako ľudia, ktorí Boha nikdy nepoznali.
Nech je nám toto mementom: čím bol kedy väčší svätec, tým väčšiu hrôzu z možného vlastného zatratenia pociťoval. Svätá Terézia z Avily dokonca videla v pekle miesto, ktoré bolo prichystané priamo pre ňu samotnú! V živote sa nedopustila NIJAKÉHO smrteľného hriechu, ale v istom období bola trochu laxná – a to bol dôvod, pre ktorý by stratila svoju dušu naveky, keby sa neobrátila.
Najistejšie pre vlastnú spásu je – podľa môjho názoru – žiť v stave posväcujúcej milosti, byť veľkým ctiteľom Panny Márie (existuje veľa zachytených prípadov, kedy na Poslednom súde vyprosila pre defacto-zatratenca opačný verdikt!), nosiť na krku škapuliar – Panna Mária sľúbila, že kto ho bude mať v hodine smrti, ten nebude zatratený.
Ježišova obeta je pre nás skutočne neporaziteľné znamenie večnej nádeje, ktorú mnohé generácie nemali; ale pocit „istoty“, ktorou oplýva väčšina ľudí – že to napokon dopadne dobre aj bez toho, že by museli byť „fanatikmi“ – rozhodne nie je na mieste.
Pre väčšinu z nich to dobre nedopadne.
A zatratenie už je na veky.
Sancta Maria ora pro nobis.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
