Dosť ti na tem, když máš čo jesť, a nechodíš nahý,
zanechaj svet, pospeš k Bohu, on jest tvúj cíl drahý.
Hle, i Kristus, tvúj prítel je nevinne zabitý,
nedbaj na smrť, když s ním múžeš umríti a i ty.
Malá rozkoš, dluhá psota,
tá se v pekle spívá nóta.
V hrobe s telem hrích nezhnije,
neb na duši večne žije.
Z teho, že máš jednúc zemreť, máš se radovati,
svet potupiť, bys nemusel za ním banovati.
Kdo se rmúti,že má zemreť; vydáva znamení,
že nic krem svetskej milosti v srdci jeho neni.
+++
Hugolín Gavlovič (1712-1787): naturalizovaný slovenský mních františkánskeho rádu najlepšie známy pre svoju Valašskú školu. Napísal však ešte iné dielo, ktoré je azda porovnateľné so samotným veľkým Dantem: Škola kresťanská. V ňom odkrýva pravdy o Božom súde, pekle, nebi a očistci. Vyššie uvedené state sú také, ktoré mňa zvlášť oslovili a ktoré som si preto zo Školy kresťanskej pozapisoval.
Veľdielo slovenskej literatúry Škola kresťanská si môžete celé stiahnuť a prečítať na tomto odkaze: https://zlatyfond.sme.sk/dielo/340/Gavlovic_Skola-krestanska-s-versami-zvazana/3
Dielo v roku 2012 vydal knižne aj Ústav slovenskej literatúry SAV. Kniha má viac ako 750 strán.