Veru tak, kto by si myslel, že Ježiš Kristus bol jediný, kto o sebe tvrdil, že je synom Božím, veľmi by sa mýlil. Po Izraeli chodilo množstvo podivínov, ktorí o sebe tvrdili obdobné veci.
Otázky sa teda natískajú hneď dve: prečo toľko ľudí chcelo, aby ich druhí považovali za mesiáša a prečo my – kresťania – veríme, že Ježiš Kristus bol skutočne synom Božím, na rozdiel od tých ostatných.
1)Prečo toľko ľudí chcelo, aby ich druhí považovali za mesiáša?
Izrael sa dostal do područia Rímskej ríše asi v roku 6 n.l. Historicky boli Židia mimoriadne pyšným národom s veľkou a slávnou históriou. Možno spomenúť mená ako Mojžiš, Daniel, kráľ Dávid, Samuel, Samson, Jozue, bratia Machabejci… Toto všetko boli ľudia, ktorý pre svoj národ robili veľké veci – oslobodzovali ho z cudzieho útlaku, získavali preň mestá a dediny, bránili ho pred nepriateľmi, viedli ho počas ťažkých a temných dní.
Teraz – povedzme, že je rok 12 nášho letopočtu – teda Izraelský národ opäť bojuje o svoje prežitie pod železnou rímskou vládou. A čaká. Čaká na svojho záchrancu, na nového kráľa Dávida, či aspoň bojovníka typu Samsona, ktorý by zjednotil ľud a raz a navždy vyhnal nenávidených Rimanov z Izraela.
No dobre, ale nech už boli Dávid, Samson, či Mojžiš akokoľvek veľkí, nikto z nich netvrdil, že bol mesiášom.
Šlo o to, že podľa učenia, ktoré izraelskí duchovní vyčítali z posvätných listov, ďalší „nový Dávid“ už nemal byť len obyčajný smrteľník, ale mal to byť priamo syn živého Boha. Podľa ich mienenia mal byť tento muž obrovským bojovníkom, ktorý by Izrael nielenže vyslobodil z okov železných, ale by pre neho dokonca dobyl celý svet. A tak Izraelci na tohto veľkého muža nedočkavo čakali.
Bolo len otázkou času, kedy sa nájdu prví „mesiáši“ žiadajúci pospolitý ľud, aby ich nasledoval. Šlo o bežný ľudský neduh – túžbu po moci & sláve. „Spojte sa pod mojím vedením a spolu dobyjeme svet!“ vykrikovali, no zväčša im uverilo len pár miestnych zúfalcov z hôr, ktorí sa túžobne chceli zbaviť svojho mečiaceho stáda, ku ktorému boli prikovaní.
Samozrejme, žiaden z oných „nových Dávidov“ nespravil dieru do sveta a zvyčajne skončili tak, ako začali (ak nie horšie).
Potom ale prišiel muž menom Ježiš (ehm… vtedy žilo v Izraeli veľa mužov s menom „Ježiš“). Ten Ježiš.
Prichádzame teda k otázke č. 2, ktorá znie:
2)Prečo my – kresťania – veríme, že Ježiš Kristus bol skutočne synom Božím, na rozdiel od tých ostatných, ktorí to o sebe tvrdili.
Predne by som chcel upozorniť na fakt, že za kresťanov sa považovali aj takí múdri ľudia akými boli sv. Tomáš Akvinský, Galileo Galilei, kráľ Matej Korvín, Newton, Louis Pasteur (údajne sa každý deň modlieval ruženec!), Mária Terézia, Jana z Arku, čí sv. Ján Pavol II., alebo cisár Konštantín Veľký. Iste, niektorí z nich boli len nominálnymi kresťanmi, naoko zbožnými kvôli postaveniu, no nie všetci. Napríklad taký cisár Konštantín sa stal kresťanom v čase, keď bolo kresťanstvo na pokraji zničenia po prenasledovaní ktoré zaviedol jeho predchodca Dioklecián a v celej Rímskej ríši žilo len nejakých 15 percent vyznávačov Krista.
Inak, viete že slovo „Kristus“ znamená „pomazaný“? To nie je Ježišovo „priezvisko.“
Táákže… prečo práve Ježiš Kristus?
Už som spomínal, že židovskí náboženskí učenci akéhosi mesiáša skutočne predpovedali. Lenže to nie je všetko. Starý Zákon obsahuje spisy niektorých prorokov, ktorí opísali presné znaky, ako onoho syna Božieho spoznať!
Inak povedané: takmer celý Ježišov život bol predpovedaný ešte pred tým, než sa jeho jednotlivé udalosti udiali.
3)Čo bolo o Kristovom živote predpovedané (v Starom Zákone) a skutočne sa aj udialo (podľa Nového Zákona)
SZ
Mich. 5:1
NZ
Ježiš sa narodil v Betleheme, v Judsku, za vlády kráľa Herodesa. V tom čase prišli do Jeruzalema astrológovia z východných krajín a vypytovali sa: Kde je ten židovský kráľ, ktorý sa práve narodil? Videli sme na východe jeho hviezdu a prišli sme sa mu pokloniť.“ Táto novina veľmi znepokojila kráľa Herodesa, ale aj všetkých obyvateľov Jeruzalema.
Mt2:1-3
SZ
Preto vám sám Pán dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel!
Iz 7:14
NZ
Anjel jej povedal: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida , naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni…“
Lk1:30-34
SZ
(Božie slová tlmočené kráľovi Dávidovi prorokom Samuelom)
Až sa tvoje dni doplnia a uložíš sa k svojim otcom, ustanovím po tebe tvojho potomka, ktorý bude pochádzať z tvojich útrob, a upevním jeho kráľovstvo. On postaví môjmu menu dom a ja upevním trón jeho kráľovstva naveky.
2Sam 7:13-14
NZ
(Toto je) Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho.
Mt 1:1
SZ
Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá, ba vyvierať budú na púšti vody a potoky na pustatine.
Iz 35:5-6
NZ
Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“
Mt 11:4-6
SZ
Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.
Zach 9:9
NZ
Učeníci šli a urobili, ako im Ježiš rozkázal. Priviedli oslicu a osliatko, pokládli na ne svoje plášte a on si na ne sadol. Veľké zástupy prestierali na cestu svoje plášte, iní odtínali zo stromov ratolesti a stlali ich na cestu. A zástupy, čo išli pred ním, i tie, čo šli za ním, volali: „Hosanna synovi Dávidovmu! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!“
Mt 21:6-9
SZ
Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!“ Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných. Pán mi povedal: „Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili.“ Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi.
Zach 11:12-13
NZ
Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.“ Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!“ On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť.
Mt 27:3-5
SZ
Mojžiš teda urobil medeného hada a vyvesil ho na žrď. A keď niekoho hady uhryzli a on pozrel na medeného hada, ostal nažive.
Num 21:9
NZ
A ako Mojžiš vyzdvihol na púšti hada, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, aby každý, kto verí, mal v ňom večný život.
Jn 3:14-15
SZ
Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty a o môj odev hádž lós.
Ž 22:17-18
NZ
Keď vojaci Ježiša ukrižovali, vzali jeho šaty a rozdelili ich na štyri časti, pre každého vojaka jednu. Vzali aj spodný odev. Ale tento odev bol nezošívaný, odhora v celku utkaný. Preto si medzi sebou povedali: „Netrhajme ho, ale losujme oň, čí bude!“ Aby sa splnilo Písmo: „Rozdelili si moje šaty a o môj odev hodili lós.“ A vojaci to tak urobili.
Jn19:23-24
4)Kristus svojou smrťou na kríži otvoril Nebo pre ľudí
Podľa katolíckeho učenia, Kristus otvoril nebo pre ľudské bytosti. Do tej doby „tí dobrí“ nešli priamo do Neba, ale do akéhosi predpeklia nazývaného limbus. Tam síce netrpeli „večné muky,“ ale ani nevideli Boha „z tváre do tváre.“
Stal sa tiež aj zaujímavý zázrak. Ako píše sv. Marek, „Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku.“ Chrámová opona zakrývala časť chrámu, kam nesmel vstúpiť žiaden smrteľník, lebo „tam sídlil Boh.“ Týmto znamením sa však táto časť – a.k.a. „Nebo“ – otvorila pre ľudí. To, že sa roztrhla odvrchu tiež bolo znamením, že to Boh tak zariadil z vlastnej lásky k ľudstvu a žiaden smrteľník by sa teda do Neba nikdy nedostal vlastnými silami.
5)Kristovo zmŕtvychvstanie – aj my raz opäť budeme žiť…
… a tak ako Kristovo telo prejavovalo trochu iné fyzikálne vlastnosti (prechádzal zavretými dverami), aj spaseným raz budú, podľa katolíckeho učenia, dané také telá. To bude ten druhý život – kedy bude človek so svojím Bohom v Nebi, v spoločnosti svätých a anjelov, a kedy už nikdy nezomrie…
Kniha "Svätci a hriešnici" 
