Hovorí sa o tom veľa: dnes, 21.12.2020 – inak v deň zimnej rovnodennosti – nastane po západe Slnka mimoriadne blízka konjukcia (tzn. priblíženie) dvoch obrích planét Slnečnej sústavy, Jupitera a Saturna. Konjukcie sú úplne bežným javom, zvlášť konjukcia Mesiaca s rôznymi planétami, obzvlášť tými najjasnejšími: Venušou, Marsom, Jupiterom a Saturnom.
Samozrejme, ide len o optický jav premietnutý na našej oblohe, samotné planéty sa v reále k sebe nijak významne nepriblížia.
O tomto úkaze sa hovorí, že niečo podobného sprevádzalo aj narodenie Ježiša Krista, že to je to, čo traja mudrci/králi/astronómovia videli. Áno, aj nie. Pravdepodobne nevideli kométu. Kométy mali vždy negatívnu konotáciu a tak by kométu považovali za zlé znamenie.
Je možné, že skutočne videli konjukciu Jupitera a Saturnu. Kvôli istým súvislostiam mal však vtedy tento úkaz mimoriadne pozitívnu konotáciu, ktorá jasne hovorila: narodí sa akýsi kráľ kráľov v krajine Izraelskej. Úkaz roku 2020 je však v tomto iný.
Bližšie vysvetlenie
Traja mudrci z východu boli astronómami a astrológmi zároveň. Zaujímali sa o pohyby planét a svet okolo, no z týchto vedeckých údajov sa snažili „vyťažiť“ akési vyššie poznanie – poznanie budúcnosti. Verili, že veľké nebeské úkazy predznamenávajú udalosti na Zemi.
Nie je to úplne presne to, čo robia dnešní veštci – tí sa snažia z hviezd vyčítať budúcnosť jednotlivcov. Perzskí mudrci však verili, že Boh/božstvá využívajú nebeskú klenbu na odkazy pre národy. Je to podobné ako s tými kométami, ktoré mali byť Božím messengerom zlých správ.
Autor Laramie Hirsch vo svojom článku vysvetľuje, že gigantické a jasné planéty Jupiter a Saturn pre nich predstavovali reprezentáciu dvoch starovekých najvyšších božstiev. Boha-Otca (Jupiter) a Boha-Syna (Saturn). Ešte pred tým nastala konjukcia Jupitera s Venušou (tzn. ženským božstvom) v súhvezdí Leva. Leva vnímali perzskí astrológovia ako reprezentáciu kráľovskej moci a takéto úkazy v súhvezdí leva im nahovárali, že sa má narodiť akýsi výnimočný kráľ – narodí sa zo ženy, no bude to Syn Boha. Jupiter tiež prechádzal okolo hviezdy Regulus, ktorá mala tak isto kráľovský význam.
A teraz 2020
Ako pán Hirsch pokračuje, na prvý pohľad nastane niečo podobného, ako videli perzskí astronómovia. No keby tí prišli do našej doby a videli úkaz, ktorý my uvidíme, zhrozili by sa. Opäť ide o detail – v akom súhvezdí onen úkaz nastane. Nie, dnešná konjukcia sa neodohrá v súhvezdí Leva. Odohrá sa v súhvezdí Vodnára. A to mení celý význam úkazu a defacto ho prevracia naruby.
Vodnár predstavuje vodu. A stretnutie sa dvoch obrích planét v tomto súhvezdí by perzskí mudrci vnímali ako znak akéhosi krstu – ako znak očistenia.
Totižto: predobrazom krstu je Noemova Veľká potopa. Tak ako krst zmýva (dedičný) hriech, tak aj Veľká potopa zmyla hriech zo Zeme ako takej. A presne takto by perzskí mudrci čítali toto znamenie: ako varovanie, či dokonca oznámenie nového očistenia sveta od všadeprítomného hriechu.
V priebehu roka 2020 sa medzi Jupiterom a Saturnom zjavilo Pluto (voľným okom ho, samozrejme, nebolo vidieť). Boh Pluto je pritom božstvom podsvetia a smrti. A aby toho nebolo málo, tento rok tiež bolo úplné zatmenie Slnka v Argentíne – rodisku pápeža Františka. Pred dvoma rokmi bolo v Argentíne taktiež vidieť úplné zatmenie Slnka. Pre porovnanie: posledný takýto úkaz pred týmito dvoma tam bol pred štyristo rokmi.
Laramie Hirsch varuje, že aj 2. Petrov list sa zmieňuje o „Druhej potope.“ Živlom očistenia sveta od hriechu však už nebude voda, ale oheň…
Astronómovia si však nie sú až takí istí…
Zaujímavý článok sa objavil na portály space.com. V podstate hovorí, že nevieme kedy presne sa Kristus narodil (malo by to byť o 6 až 7 rokov skôr ako je nami daný rok nula) a preto je ťažké hodnotiť, čo presne vtedy bolo na oblohe. Opis z evanjelií tak isto hovorí o hviezde, ktorá sa „pohybovala“ a „zastavila sa priamo nad konkrétnym domom.“ Ako článok hovorí: „nie je nič „normálneho“ či „prirodzeného“ na fenoméne, ktorý Matúš opísal.“ Autor Jonathan Este teda svoj príspevok zakončuje tým, že mohlo ísť o nejaký nadprirodzený jav, alebo je Matúšov opis „vianočnej kométy“ skôr alegorický.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
