Spread the love

 

Toto je preklad článku WHY AREN’T POPES SHOUTING? od autora Marka Malletta z Kanady

https://www.markmallett.com/blog/

Publikované s láskavým zvolením pána Malletta.

 

Prichádza mi veľa správ, ktoré znejú asi v tomto zmysle: „Ak naozaj žijeme v „posledných časoch,“ prečo o tom pápeži nevykrikujú zo striech?“ Moja odpoveď je: „A ak aj vykrikujú, počúva ich niekto?“

Pravdou je, že celý tento blog, moja kniha aj videá – ktoré majú pripraviť čitateľa a diváka na časy, ktoré prichádzajú – sú tvorené podľa slov, ktoré hovoria Svätí otcovia už takmer storočie. A tieto slová nás neustále varujú s čoraz väčšou frekvenciou, že cesta, po ktorej sa ľudstvo vydalo, vedie k „sebazničeniu,“ až kým neprijmeme Dobrú novinu a Toho, ktorý je Dobrý: Ježiša Krista.

Nie som to ja, ale pápež Pavol VI., kto povedal:

V Cirkvi a vo svete je dnes veľký nepokoj a týka sa viery. Také veci sa dnes dejú, že si neustále opakujem Ježišove slová z Evanjelia sv. Lukáša: „Až sa Syn človeka vráti, nájde na Zemi ešte vôbec nejakú vieru…?“ Občas si čítavam pasáže z Evanjelia o posledných časoch a potvrdzuje sa mi, že v týchto dňoch sa znamenia posledných čias zjavujú čoraz viac… J. Guiton: „The Secret Paul VI.“

Opakujúc slová sv. Pavla o „veľkom odpade od viery,“ ktorý „bude predchádzať príchodu Antikrista,“ Pavol VI. poznamenal:

Diablov chvost spôsobuje rozpad katolíckeho sveta. Satanova temnota vstúpila do Katolíckej cirkvi a rozširuje sa v nej až na jej samotný vrchol. Odpadlíctvo a strata viery sa šíria svetom až do najvyšších poschodí Cirkvi.  – na 60. výročie fatimských zjavení, 13. Októbra 1977

Toto odpadlíctvo sa pieklo storočia. Avšak najmocnejšie sa prejavilo posledné storočie a pol, takže ho Svätí otcovia boli nútení menovať špecificky ako „odpadlíctvo“ posledných čias. Pápež Lev XIII. Vo svojej encyklike o Duchu Svätom na prelome 19. storočia vyhlásil:

… ten, kto sa vzpiera pravde skrze zlobu a odvracia sa od nej, prehrešuje sa najťažším možným spôsobom voči Duchu Svätému. V našich časoch sa stal tento hriech tak bežným, že sa zdá, že nastávajú temné časy predpovedané sv. Pavlom, kedy ľudia, zaslepení spravodlivým súdom Božím, príjmu faloš za pravdu a veriť budú v „princa tohto sveta,“ čo je luhár a otec všetkých luhárov . Veď aj Biblia nám hovorí: Boh ich vystavil ich vlastnému klamu, aby uverili lži.( 2 Sol 10.) V tých posledných časoch sa niektorí oddelia od viery veriac zlým duchom a diablovym učeniam.    

Aj pápež František opisuje odpadlíctvo ako „vyjednávanie“ s „duchom sveta“:

… láska k svetu je koreňom zla a môže nás viesť k zanevreniu na naše tradície vyjednávaním s Bohom, ktorý je vždy verný. Toto… je nazývané odpadlíctvom… formou „cudzoložstva,“ ktoré sa deje vždy, keď vyjednávame s podstatou nášho bytia: lojalite k Pánovi.   – 18. Nov. 2013

Rovnako tak varoval proti rozšírenému ovplyvňovaniu detí:

Hrôzy manipulácie vzdelávania, ktoré sme pozorovali v hrozných genocídnych diktátorských štátoch doposiaľ nevymizli; prežili a získali novú vážnosť schovávajúc sa za „modernosť“… tlačia na deti a mladých, aby sa podali diktátorskému zmýšľaniu „iba jedného správneho spôsobu myslenia.“  – 11. Apr. 2014

 

Téma vzostupu Antikrista nie je len vďačným námetom pre romány. Bol to Pius X, kto sa zamýšľal nad tým, či už náhodou „muž neprávosti“ nechodí medzi nami:

Kto nevidí, že spoločnosť v tejto dobe, viac než kedykoľvek pred tým, trpí hroznou hlboko-zakorenenou chorobou, ktorá sa rozrastá každý deň a postupne zasahuje celú bytosť a vedie nás do záhuby? Pochopte, ctení bratia, čo touto chorobou je – odpadlíctvo od Boha… Keď sa nad tým všetkým zamyslíme, máme oprávnený dôvod mať obavy, aby táto ohavná zvrátenosť nebola predzvesťou a možno dokonca počiatkom všetkých tých ziel predpovedaných pre posledné časy; a že teda tým pádom onen „Syn zatratenia“ už môže byť medzi nami.

Pozorujúc dramatické sociálne otrasy, jeho nasledovník, Benedikt XV., vo svojej encyklike Ad Beatissimi Apostolorum napísal:

Celkom iste sa bude zdať, že tie dni prídu na nás o ktorých Kristus, náš Pán, hovoril: „Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Miestami bude hlad a zemetrasenie.” Mt24:7

Pius XI. taktiež použil Matúšov apokalyptický opis na naše časy:

A tak, aj keď je to proti našej vôli, na myseľ nám prichodí, že teraz tieto dni sa blížime k tomu, čo Náš Pán predpovedal: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.” Mt24:12

Aj Pius X. sa dotkol predpovedí – hlavne hovoril o komunizme, ako akomsi predvoji príchodu biblického Antikrista:

Tieto veci sú v skutočnosti natoľko smutné, že môžete povedať, že tieto veci predchádzajú a predznamenávajú „počiatok súžení“ a to tých, ktoré prinesie muž hriechu, „ktorý sa vyvýši nad všetko, čo je nazývané Bohom.“(2 Tes2)

Bol to pápež Ján Pavol II. kto, stojac pred Bazilikou Nebeskej Milosti v Poľsku, zacitoval z denníčka sv. Faustíny:

Odtiaľto (z Poľska) musí vyjsť iskra, ktorá pripraví celý svet na (Ježišov) druhý príchod. Táto iskra musí byť zažehnutá milosťou Božou. Oheň milosti musí zostúpiť na svet – Krakov, Poľsko, 2002

Dva roky pred nástupom na pápežský trón tiež opísal hranice tohto epického boja:

Dnes čelíme konečnej konfrontácii medzi Cirkvou a anti-cirkvou, medzi Evanjeliom a anti-evanjeliom, medzi Kristom a antikristom. Tento súboj je súčasťou plánu Nebeskej Prozreteľnosti; je to skúška, ktorou Cirkev, a zvlášť Cirkev v Poľsku, musí prejsť. Je to skúška nielen nášho národa a Cirkvi, ale aj test 2000-ročnej kultúry a Kresťanskej civilizácie so všetkými dôsledkami pre ľudskú dôstojnosť, práva jednotlivca, ľudské práva a práva národov. – kard. Wojtila na eucharistickom kongrese vo Filadelfii, 13. augusta 1976   

 

„Anti-cirkev“ a „anti-evanjelium“ možno nie sú ničím iným než kódovanými spojeniami pre antikrista, ako hovorí renomovaný katolícky teológ Dr. Peter Kreeft. Ján Pavol II. zašiel tak ďaleko, že naznačil ako by mohli posledné časy vyzerať: ako boj medzi „kultúrou života“ a „kultúrou smrti“:

Tento súboj ide ruka v ruke s apokalyptickou vojnou opísanou v Zjavení medzi „ženou odetou Slnkom“ a „drakom.“ Smrť brojí proti Životu: „kultúra smrti“ sa vnucuje našej túžbe po živote… Spoločnosť je zmätená nad tým, čo je vlastne dobré a čo zlé, a je vydaná na milosť mocným, ktorí „vytvárajú“ názory a vnucujú ich ostatným – JPII., Colorado, 1993

 

Nasledujúci rok pápež opäť spomenul tento apokalyptický obraz:

… (je to) obraz, ktorý je výstižný aj v našej dobe, zvlášť v Roku rodiny. Keď sa pred ženou zjavili všetky hrozby proti životu, ktoré sa votreli do sveta, musíme sa obrátiť k Žene odetej Slnkom (Panne Márii) – Regina Coeli, 24. apr. 1994

Potom vyzval Cirkev, aby sa rozpomenula na modlitbu k sv. Michalovi Archanjelovi zapísanej v roku 1884 pápežom Levom XIII., ktorý mal víziu rozhovoru, kedy si Satan vyžiadal sto rokov na vystavenie skúšky pre Cirkev:

Aj keď dnes sa už táto modlitba nemodlí na konci každej Eucharistickej slávnosti, každého pozývam k tomu, aby na ňu nezabúdal, ale modlil sa ju, aby obdržal pomoc v boji proti silám temna a proti duchom tohto sveta –  Tamtiež

Opäť sa vás pýtam: počúva niekto? Zaujíma vôbec niekoho, čo hovorí nástupca sv. Petra? Pretože On je pastier, ktorého Kristus ustanovil nad Svojimi ovcami na Zemi (Jn21:17). Kristus rozpráva skrze neho, veď napísané je:

Ktokoľvek vás počúva, Mňa počúva. Ktokoľvek vás odmieta, Mňa odmieta. (Luk10:16)

 

V rozhovore s pútnikmi z Nemecka vyslovil Ján Pavol pravdepodobne najjasnejšie varovanie prichádzajúceho súženia, aké mohol:

Musíme sa pripraviť na podstúpenie veľkých skúšok v neďalekej budúcnosti; skúšok, kedy možno budeme musieť byť pripravení vzdať sa svojich životov a úplne sa odovzdať Kristovi a za Krista. Skrze vaše a moje modlitby azda je možné zmierniť súženie, ale už nie je možné sa mu vyhnúť, pretože len týmto spôsobom sa môže Cirkev účinne obnoviť. Vskutku, koľkokrát bola obnova Cirkvi dosiahnutá skrze krv? Ani tento krát tomu nebude inak. Musíme byť silní, musíme sa pripraviť, musíme sa zveriť Kristovi a Jeho Matke, a pozornosť, veľkú pozornosť musíme venovať modlitbe svätého ruženca. – Nov., 1980, rozhovor Jána Pavla II. s katolíkmi z Fuldy, Nemecko.

 

BENEDIKTOVA TRÚBA

Zvučte trúbou na Sione, volajte na Mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia Zeme, lebo prichádza Pánov deň, áno, blízko je. (Joel2:1)

Podľa súčasného kritického výkladu je Sion symbolom, či predobrazom Cirkvi. Pápež Benedikt neustále a hlasno zvučal na trúbe ako tomu bolo napríklad počas jeho návštevy Británie:

Nikto, kto sa realisticky pozerá na svet dneška, si nemôže myslieť, že si kresťania môžu dovoliť robiť veci ako zvyčajne, ignorujúc tak hlbokú krízu viery, ktorá zasiahla našu spoločnosť, alebo proste dôverovať, že dedičstvo hodnôt etablované počas kresťanských storočí bude naďalej inšpirovať a tvarovať budúcnosť našej spoločnosti – Pápež Benedikt XVI. v Londýne, 18. septembra 2010

 

Nie som si istý, čo sa stane keď si priemerný katolík prečíta takéto vyhlásenia. Prevrátime stranu a budeme si naďalej popíjať kávičku, alebo sa na moment zastavíme a zamyslíme sa nad hlbokým a osobným zvolaním, ktoré tieto slová invokujú? Alebo máme svoje srdcia už natoľko otupené duchom doby, utlmené politickou korektnosťou, či zatvrdené hriechom, bohatstvom a komfortom dnešných dní, že sa takéto neúprosné varovanie odrazí od nás akoby sme mali na sebe železný pancier?

Benedikt pokračuje:

… intelektuálny a morálny relativizmus naďalej hrozivo podkopáva úplne základy našej spoločnosti – Tamtiež

 

Nehovoríme tu o čisto britskom, americkom, či poľskom probléme, ale o globálnej hrozbe. „Je to skúška, ktorú bude musieť podstúpiť celá Cirkev,“ vyjadril sa Ján Pavol II. „Bude to test 2000-ročnej kultúry a kresťanskej civilizácie ako takej… ako aj práv národov.“

Dokonca aj Benedikt narážal na možnosť svetového diktátu, keď povedal že existuje narastajúca…

… diktatúra relativizmu, ktorá nič neuznáva za pravdu, a jediným meradlom pre ňu je len ego a túžby človeka. Mať jasnú vieru podľa cirkevných ustanovení je neraz označované za „fundamentalizmus.“ Napriek tomu, relativizmus – t.j. unášanie sa každým možným učením – sa zdá byť jediným akceptovateľným postojom dnešných noriem.   

V nadväznosti na to Benedikt priamo porovnal našu dobu s 12. kapitolu Zjavenia, ktorá hovorí o útoku na pravdu:

Súboj v ktorom sme sa ocitli… je proti mocnostiam, ktoré ničia svet a ktoré sú opísané v 12. kapitole Zjavenia… Hovorí sa, že drak nasmeroval ohromný prúd vody proti utekajúcej žene, aby ju zmietol… Myslím, že nie je ťažké interpretovať, čo ony rieky znamenajú: sú to tie prúdy, ktoré dominujú nad každým a ktoré chcú zničiť vieru Cirkvi, ktorá akoby sa nemala ako brániť pred silou týchto prúdov, ktoré sa vnucujú ako jediný správny spôsob myslenia, jediný možný spôsob života. – Benedikt XVI. , október 2010, Synoda o Blízkom východe

Ježiš nás varoval, že: Vystúpia falošní mesiáši a falošní proroci, a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak je to možné, aj vyvolených. (Mt24:24) Odkiaľ inokadiaľ by mohol tento intelektuálny a morálny relativizmus prichádzať, ak nie od falošných prorokov – univerzitných profesorov, politikov, spisovateľov, profesionálnych ateistov, hollywoodskych producentov a, áno, dokonca aj padlých cirkevných predstaviteľov, ktorí už viac neuznávajú nemenné zákony prírody a Boha? A kto sú títo falošní mesiáši ak nie tí, ktorí ignorujú Spasiteľove vyhlásenia a stávajú sa svojimi vlastnými spasiteľmi, produkujúcimi zákony podľa vlastnej svojvôle?

Hovoriac o situácii, ktorá dnes vo svete nastala, napísal pápež Benedikt biskupom sveta jasný list:

V našich dňoch, keď na mnohých miestach sveta hrozí viere nebezpečenstvo zániku, ako oheň, ktorý už nemá z čoho horieť, najdôležitejšou prioritou je učiniť Boha prítomného v tomto svete a ukázať mužom a ženám cestu k Bohu… Skutočným problémom v tomto momente našich dejín je, že sa Boh vytráca z ľudského horizontu a, so slabnúcim svetlom prichádzajúcim od Boha, ľudstvo stráca svoj smer, čo má preň ničivé následky. – List Jeho Svätosti Benedikta XVI. všetkým biskupom sveta, 10. marca 2009

 

Javy ako potraty, eutanázia, či redefinovanie manželstva, ako hovoril jeho predchodca, musia byť nazvané pravými menami: vražda, nespravodlivosť, anti-sviatosť:

Čeliac takej bolestivej situácii, musíme mať viac ako kedykoľvek pred tým odvahu pozrieť sa pravde do očí a nazvať veci pravými menami, bez kompromisov a bez toho, aby sme sa nechali zviesť sebaklamom. Pretože prorok je v tejto záležitosti úplne priamočiary: „Beda tým, čo vravia zlému dobré a dobrému zlé, robia svetlo tmou a tmu svetlom, robia horké sladkým a sladké horkým!“ (Iz5:20). – Ján Pavol II., Evangelium Vitae

 Benedikt zopakoval toto „beda“ krátko potom, čo sa stal pápežom:

Hrozba súdu znepokojuje aj nás, Cirkev v Európe, Európu a Západ ako taký… Pán hovorí do našich uší: „Ak nebudete činiť pokánia, prídem k vám a vezmem lampu z jej miesta.“ Svetlo od nás môže byť vzaté a my by sme toto varovanie mali brať s plnou vážnosťou svojho srdca a volať k Pánovi: „Pomôž nám činiť pokánia!“ – Biskupská synoda, okt. 2005, Rím        

Čo je to Deň súdu? Je to blesk z Neba? Nie. „Ničivý efekt“ tohto dňa je to, čo ľudstvo privolá samo na seba ignorovaním svojich svedomí, neposlušnosťou voči Božiemu Slovu a vytvorením nového sveta postavenom na pohyblivých pieskoch materializmu a relativizmu, ktorého ovocím je kultúra smrti.

Možnosť, že svet môže skončiť v prachu oceánom ohňa sa dnes už nezdá len fantáziou: človek sám svojimi vynálezmi zapálil ohnivý meč… – kard. Ratzinger, The Message of Fatima

Ratzinger už ako pápež Benedikt v tejto rétorike pokračuje:

Ak technologický pokrok nie je sekundovaný pokrokom v etickej formácii človeka… potom vôbec nejde o pokrok, ale o hrozbu pre človeka a pre svet. – Benedikt XVI., encyklika Spe Salvi

 

Pápeži tiež spomínali hrozbu, ktorá sa snaží zotročiť celý svet:

Zdá sa, že sa nasledovníci zla dnes spájajú… do organizácie zvanej Slobodomurárstvo. Už viac neutajujú svoje skutočné ciele, ale drzo povstávajú proti Bohu Samotnému… (ich konečným cieľom je) zvrhnutie celého náboženského a politického poriadku sveta, ktoré stvorilo kresťanské učenie a zameniť ho za nový poriadok vecí podľa (ich) vlastných ideí, kedy základy a zákony budú preberané z čistého naturalizmu. – Lev XIII., encyklika Humanus Genum, 1884   

                  

Ako kardinál Ratsinger prízvukoval, morálny relativizmus ohrozoval budúcnosť sveta, ktorý proste nemôže fungovať bez kompasu prirodzeného morálneho zákona:

Zákony a ústava môžu fungovať iba vtedy, keď dôjde k zhode v podstatných otázkach. Tento základný kameň odvodený z kresťanstva je (pritom) ohrozený… V skutočnosti nás to robí slepých k tomu, čo je skutočne nepostrádateľné. Dokázať vzdorovať tomuto zatemneniu rozumu a zachovať si schopnosť vidieť, čo je skutočne dôležité, (schopnosť) vidieť Boha a človeka, vidieť čo je dobré a pravdivé, je spoločný záujem, ktorý musí zjednocovať všetkých ľudí dobrej vôle. Ide o samotnú budúcnosť sveta.

 Inokedy sa zas vyjadril:

Apokalypsa hovorí o Božom protivníkovi, šelme. Toto zviera nemá meno, ale má číslo. (Nacisti sa snažili) zrušiť tváre a dejiny, transformovať človeka v číslo, znížiť ho na zub v enormnom stroji. V našich dňoch by sme nemali zabúdať, že predznamenali osud sveta, ktorý riskuje zavedenie obdobnej štruktúry koncentračných táborov, ak bude prijatý univerzálny zákon strojovosti… Podľa tejto logiky musí byť človek posudzovaný počítačmi a preložený do reči čísel. Šelma je číslo a všetko premieňa na čísla. Boh má však meno a volá po mene. Je osobou a hľadá osoby. – kard.Ratzinger, Palermo, 15. marca 2000

 

Už ako Benedikt XVI.:

Myslíme na veľké supermocnosti súčasných dní, na anonymné finančné záujmové(skupiny), ktoré menia ľudí v otrokov; (toto) už nie sú ľudské produkty, ale anonymná moc ktorej ľudia otročia, ktorá ľudí trýzni a zabíja. Sú deštrukčnou mocou; mocou, ktorá ohrozuje svet. – Benedikt XVI., august 2010

 

JAZYK   

Strata lásky k človeku… k Bohu. Ako môžeme prehliadať, že toto nie sú obyčajné časy? Možnože je to záležitosťou jazyka. Katolíci sa tak vyhýbajú rozprávaniu o „posledných časoch“ zo strachu že budú zosmiešňovaní, že takú dôležitú stať akou je Apokalypsa sme úplne prenechali rôznym sektám, Hollywoodu či iným, ktorí, bez svetla posvätnej tradície vychádzajú s takými pochybnými teóriami, akou je napríklad tak-zvané „vytrhnutie.“

Pápeži v skutočnosti rozprávali – no nevykrikovali – o časoch v ktorých žijeme. Povolávajúc každú dušu k osobnému stretnutiu s Kristom tiež dvihli hlas pre spoločné dobro a uznali, že tak jednotlivé duše aj ľudstvo ako celok dosiahli nebezpečný prah. A keďže nepoznáme „deň ani hodinu,“ svätí otcovia sa prezieravo vyhýbali veľkým vyhláseniam, že „tá alebo ona generácia je poslednou,“ ako to neraz robia protestantské sekty.     

 Blížime sa ku konci? To sa nikdy nedozvieme. Musíme byť neustále v stave pripravenosti, no všetko by mohlo trvať ešte veľmi dlhú dobu – Pavol VI., The Secret of Paul VI., s. 152

 

NAŠA ODPOVEĎ 

Už nemôžeme viac schovávať hlavu v piesku. Ignorovať týchto pápežov je duchovne ľahkovážne a dokonca nebezpečné. V stávke sú ľudské duše. V stávke sú ľudské duše! Našou odpoveďou by nemalo byť úsilie o sebazáchranu, ale súcit. Pravda je vo svete uhasínaná, pravda, ktorá by mohla zachrániť toľko duší. Je umlčiavaná, skreslená a prevrácaná. Cenou za toto všetko sú duše.

Ale čo mám povedať? Len zmieniť slovo „Peklo“ spôsobí krútenie hlavami politicky-korektných katolíkov. Tak sa teda pýtam – prečo sa vôbec obťažovať chodiť každý týždeň na omše a naše deti vychovávať ako katolíkov? Ak všetci skončíme v Nebi, prečo sa vôbec obťažovať s umŕtvovaním svojich žiadostivostí, prečo sa vôbec držať na uzde? Prečo pápeži obchádzali svet, stavali sa vládam a veriacich varovali takýmito silnými slovami?

Odpoveďou sú duše. Koľkí vstupujú do večného a bolestného ohňa, a naveky sú odlúčení od Boha, lásky, svetla, pokoja a nádeje! Ak nás toto neznepokojuje, ak nám je toto jedno, potom sa náš vnútorný kompas už veľmi vychýlil.

Medzi katolíkmi, ktorí sú si vedomí doby v ktorej sa nachádzame, sa veľa diskutuje o azylových domoch, či zásobovaní potravinami atď. Buďte však radšej praktickí – nech sú duše vaším najdôležitejším projektom, zo záchrany duší urobte svoj bojový pokrik!

Musíme sa vrátiť k starým prioritám: milovať Pána nášho Boha celým svojím srdcom, dušou a silou, a blížneho ako seba samého. Toto poukazuje na hlbokú a skutočnú starosť o spásu nášho blížneho.

(Cirkev existuje) aby evanjelizovala. – Pavol VI., Evangelii Nuntiandi

Pápeži volajú do štyroch kútov Zeme, že sa chvejú jej základy a starodávne stavby sa čochvíľa zrútia – že sme na prahu konca nášho veku a na začiatku nového veku, novej éry. My sami musíme urobiť to, čo od nás žiadal náš Pán: zodvihnúť svoj kríž, zriecť sa svojho majetku a nasledovať Ho. Zem nie je náš skutočný domov; kráľovstvo za ktorým ideme nemá byť naše, ale Jeho. Zachrániť čo najviac duší musí byť naším poslaním, skrze Jeho milosť a podľa Jeho odvekého plánu, ktorý sa postupne teraz odkrýva priamo pred našimi očami v týchto vskutku posledných časoch.

Buďte pripravení položiť svoj život, aby ste svet osvietili pravdou Kristovou; s láskou reagujte na nenávisť a na nerešpektovanie života; nádej vzkrieseného Krista ohlasujte do všetkých kútov Zeme. – Pápež Benedikt XVI., Svetový deň mládeže, 2018

 

 

   

 


Spread the love