Spread the love

 

Bola vám daná možnosť medzi vojnou a potupou. Vybrali ste si potupu. Budete mať vojnu. 

W. Churchill o Mníchovskej dohode v britskom parlamente.

 

Cirkev sa vybrala tou istou cestou – potupou pred svetom. Všetko sa zatvorí, Eucharistia len na ruku, žiadne procesie atď. A čo z toho má?

Vo Francúzsku horia kostoly, v Amerike sú strhávané sochy svätcov ba aj Panny Márie a na Slovensku miestni osvietenci bľačia, že ako to, že je púť na Sedembolestnú, keď oni nemôžu ísť na futbal…

Áno, vybrali ste si potupu aby ste sa osvieteným zalíškali. Očakávajte vojnu, lebo vás už nielenže nenávidia, ale rovno vami pohŕdajú. Vlastne… nami všetkými veriacimi.

Aby vás a vaše paláce pred rozbúreným bezbožným davom nakoniec nezachraňovali tí, ktorým ste odopreli Pána. Potom možno zistíte, kto je skutočne priateľ a kto… slúži tej druhej strane.

Udivuje ma, ako veľmi sú Cirkvi na Slovensku aj vo svete ukradnutí jej veriaci. Keď si človek zapne televíziu, tam si biskupi len potriasajú rukami s najliberalnejšiou političkou v krajine a keď si raz za rok otvorí Katolícke noviny tak tam vidí len útoky na tých, ktorým sa najnovšie trendy nepáčia.

Viete vôbec, aké je dnes ťažké pre mladého človeka žiť podľa dvetisícročných katolíckych pravidiel? Ak sa človek nezaprie, tak ho svet zomelie. Nie vždy je príjemné byť všetkým na posmech, nie vždy je príjemné byť tým na koho si všetci ukazujú prstom ako na stredovekého podivína a nie vždy je príjemné napomínať blízkych, že žijú v smrteľnom hriechu. Nakoniec ostanete sám… sám so svojím krížom. Ale aspoň môžete ísť na spoveď, na prijímanie pre duchovnú posilu. Teda… mohli ste. Už nemôžete. Údajne pre vlastné dobro.

“Ako sa kňazi chovajú ku Mne, tak sa budem chovať ja ku kňazom,” povedal pán Ježiš Luise Piccarrete. A mnohí svätci hovoria o tom, že cesta do pekla je vydláždená… lebkami biskupov a kardinálov. Nikdy som nechápal, ako by niečo takého mohlo byť možné, ale teraz… nuž, twenty twenty. Veľa vecí je nám odkrytých, veľa charakterov je nám vyjavených.

Asi keď som mal 7 rokov sníval sa mi sen, že som sa po dlhej dobe vrátil odniekiaľ zďaleka do blízkeho mestečka. Bol som vo vojenskej uniforme, na hlave som mal vojenskú lodičku a so sebou som mal len kufor. Prišiel som starým autobusom – diaľkovou linkou – pretože vlaky nepremávali. Prechádzal som sa po meste, ktoré bolo úplne zničené. Dodnes si pamätám vypálený a vyrabovaný obchod s pokriveným nápisom “Orange.” Čudoval som sa, ako mohlo toto mesto takto dopadnúť. A pamätám si z toho sna ešte niečo: zničený kostol, z ktorého ostala len vonkajšia fasáda. Vnútri nebolo nič, len vysoká tráva.

“Ako sa kňazi chovajú ku Mne, tak sa budem chovať ja ku kňazom.”

Áno, aj na malom Slovensku.

 


Spread the love