Profesor Samuel Hungtington napísal svoju slávnu knihu „Stret civilizácií“ iba päť rokov po páde Sovietskeho Zväzu a jeho prvotným cieľom bolo vysvetliť, čo sa to vo svete vlastne deje. Počas Studenej vojny bol svet rozdelený defacto do troch táborov: demokratického, komunistického a tzv. tretích krajín. Demokratické a komunistické štáty proti sebe viedli v tretích krajinách sériu tak-zvaných „proxy-vojen“ čo boli lokálne konflikty rôznych menších a stredne veľkých armád podporované buď USA alebo ZSSR, pričom občas sa do podobnej vojničky zaplietli aj veľmoci samé (USA vo Vietname a Sovieti v Afganistane).
Čo sa ale stalo po páde tohto „systému?“ Profesor Hungtington vysvetľuje, že potom, čo sa rozpadla táto pomerne pevná globálna štruktúra, sa jednotlivé štáty a národy začali vracať do svojich pôvodných „civilizácií.“ A presne v tomto bode sa nachádzame dnes.
Civilizácie sveta
Hungtington definoval osem civilizácií a ich „ústredných štátov“ takto:
Západná civilizácia: tvoria ju štáty katolíckeho a protestantského kultúrneho okruhu. Má dve jadrá – USA na jednej strane a Franko-Nemecké spojenectvo na druhej.
Ortodoxná civilizácia: tu patria štáty ako Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Ukrajina, Arménsko atď. a jej ústredným štátom je, samozrejme, Rusko.
Civilizácia latinskej Ameriky: je nezávislá od Západnej civilizácie. Nemá žiaden ústredný štát, pretože ani jeden nie je dostatočne mocný, aby dokázal ostatné krajiny zmysluplne viesť.
Islamská civilizácia: štáty od severnej Afriky cez Turecko až po Blízky a Stredný východ. Opäť, po zániku Osmanskej ríše tu absentuje ústredný štát. Mohol by ním byť Irán, no to je šiítsky štát (šiíti tvoria len nejakých 15 percent moslimov, zvyšných 85 percent sú sunniti). Väčšie šance má Turecko, no to je koncipované nie ako islamský štát, ale ako sekulárna republika. Erdoganova politika by to ale mohla zmeniť.
Čínska civilizácia: „Čína je civilizácia, ktorá sa tvári ako štát.“ S.H.
Japonská civilizácia: „Japonsko je civilizácia, ktorá je zároveň aj štátom.“
Africká civilizácia: štáty strednej a južnej Afriky
Budhisitická a Hinduistická civilizácia
Hungtington definoval civilizáciu ako „najväčšiu a poslednú kmeňovú jednotku.“
Úpadok Západnej civilizácie a čo to pre nás znamená
Západné kresťanstvo, najprv katolicizmus a potom katolicizmus a protestantizmus, je historicky najdôležitejšou charakteristikou Západnej civilizácie
S.H.
Hungtington hovorí, že Západná civilizácia bola pôvodne Európska civilizácia – v stredoveku tiež nazývaná ako „Christendom,“ kým dnes je to už Severoatlantická civilizácia. Štáty západnej civilizácie medzi sebou viedli sériu obchodných aj vojenských stretov, ktoré vyústili do kolonizačných snáh. Prapôvodným motívom zámorských ciest Európanov však bolo rozširovanie Božieho slova („Choďte do celého sveta a hlásajte Evanjelium“), ako aj túžba po zbohatnutí.
V 20. storočí sa snahy štátov Západnej civilizácie pretransformovali na vytvorenie tak-zvanej „Univerzálnej civilizácie,“ čo je v podstate termín poukazujúci na to, že všetky štáty všetkých kultúr by mali prijať politický a kultúrny model západných štátov (sekulárne demokratické republiky). To, čo však Západ vnímal ako vytvorenie nového spravodlivého svetového poriadku, vnímali ostatné civilizácie – a zvlášť tá Islamská – ako neokolonializmus.
Napoleonske vojny, 1. a 2. svetovú vojnu vnímali ostatné civilizácie ako defacto občianske vojny Západnej civilizácie. A vskutku: šlo o obrovské strety štátov prevažne Západu + Ruska. Štáty ostatných civilizácií so Západom samé od seba vojny neviedli – vedeli, že by nemali šancu, pretože Západ bol príliš mocný.
Dôležité je tu však to nenápadné slovíčko bol.
Na začiatku 20. Storočia tvorili obyvatelia Západu 44 percent svetovej populácie, dnes je to 11 percent
V roku 1900 vyrobil Západ 77 percent všetkého tovaru, v roku 2013 to malo byť len 30 percent.
Po 2. Svetovej vojne vlastnil Západ 45 percent globálnej vojenskej sily, v roku 2020 mal Západ vlastniť už iba 10 percent globálnej vojenskej sily.
Takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Huntigtnon z týchto faktov vyvodzuje jednoznačný záver: v budúcnosti môžu byť obyvatelia Západnej civilizácie opäť raz v ohrození – a to aj vojenskom – od ľudí z iných civilizačných okruhov.
„Allahova pomsta“
Revolučný islam – produkt modernej spoločnosti.
S.H.
Po 2. svetovej vojne nastal v islamských štátoch istý pro-Západný ošiaľ. Ďžínsy, Coca-Cola, Mickey Mouse, sloboda, demokracia – to masy mladých lákalo. Ale prišlo rozčarovanie: morálny úpadok, vysoká nezamestnanosť, masové nepokoje, nestabilné vlády, úplatní politici…
Mladí, schopní, neo-ortodoxní moslimskí učenci preto začali zakladať akési islamské tradičné školy a hnutia – napríklad Moslimské bratstvo v Egypte – a tie už po pár desaťročiach začali rodiť prvé ovocie. Ako píše profesor Hungtington, mladí moslimovia boli v 80. rokoch ďaleko religióznejšími, ako ich rodičia. Tento trend sa v priebehu 90. rokoch len stupňoval.
Islamizmus sa pretransformoval z hnutia zubami-nechtami brániaceho vlastnú kultúru v hnutie hlboko expandujúce a … agresívne. Toto ide ruka v ruke s prudkým nárastom moslimskej populácie, ktorá v 80. rokoch tvorila iba 18 percent svetovej populácie, no v roku 2025 by to už malo byť 30 percent.
Moslimovia pritom vnímajú Západnú civilizáciu ako podradnú ich Islamskej civilizácii. Každá intervencia USA a spojencov na blízkom východe je nimi preto vnímaná ako hlboká urážka „podradnej“ civilizácie, ktorá raz bude „pomstená.“
Slovami profesora Hungtingtona:
Problémom pre Západ nie je islamský fundamentalizmus, ale ISLAM – odlišná civilizácia ľudí, ktorí si myslia, že sú nadradení Západu.
Problémom pre Islam nie je CIA, či USA; je ním Západ ako taký.
Islam je doposiaľ jedinou civilizáciou, ktorá dokázala Západ smrteľne ohroziť – a to minimálne 2 krát. Podľa Hungtingtona táto historická už viac ako 1000 ročná averzia rozhodne neskončila. Čaká len na svoju príležitosť.
A tá už je na obzore.
Ríša stredu
Už sa viac nemôžeme tváriť, že Čína je len ďalší veľký hráč. Je to ten najväčší hráč v dejinách sveta.
S.H.
Profesor Hungtington už v roku 1996 správne označil za najväčšieho rivala Západu Čínu. Je to ďalšia civilizácia, ktorá sama seba považuje za nadradenú Západnej. Čína znamená v preklade „Ríša stredu.“ Na rozdiel od Islamskej civilizácie je však ešte o niekoľko storočí staršia než Západ samotný a, samozrejme, technologicky a kultúrne je to nezastaviteľný nákladný vlak.
Islamskí myslitelia sa obracajú smerom k Číne. Vidia ju ako vhodného spojenca proti dávnemu nepriateľovi. A vedia, že stret medzi Západom a Čínou je viac ako len možný. Dokonca si ho želajú.
Slovami Muammara Kaddafiho:
Chceme vidieť stret medzi Čínou, ako vodcom konfuciovskeho sveta, a Amerikou, ako vodcom sveta križiakov. A my budeme vždy bojovať proti križiakom.
Čína je tiež prekvapivo militantná a agresívna civilizácia. Ako uvádza prof. Hungtington:
„Použité násilie v krízových situáciách: ZSSR v 30 percentách prípadov, USA 18 percentách, Británia 12 percentách, moslimovia v 54 percentách, Čína v 80 percentách prípadov.“
Rusko, Japonsko, či latinské štáty považuje Hungtington za tzv. „prelietavé civilizácie,“ ktoré sa vždy ku niekomu pridajú. V súčasnej dobe ide Japonsko so Západom, kým Rusko s Čínou a islamskými štátmi. U Juhoameričanov je to pol na pol.
Čínu vníma profesor ako najhlavnejšieho adepta, ktorý môže kombináciou svojej agresívnej teritoriálnej politiky, a obrovskej vojenskej a ekonomickej sily spustiť reťazovú reakciu onej „medzicivilizačnej globálnej vojny.“ Za istých okolností je možné sa takémuto scenáru vyhnúť, no to by vyžadovalo značné manévrovacie schopnosti z viacerých strán.
Kniha "Svätci a hriešnici" 
